Krvavá nedeľa 1945
Najkrutejšou udalosťou v histórii obce KĽAK a OSTRÝ GRÚŇ je KRVAVÁ NEDEĽA z 21. januára 1945. V polovici januára 1945 nemecké spravodajské služby , ktorým pomáhali slovenskí informátori získali správy, že obyvatelia obcí Kľak a Ostrý Grúň aktívne pomáhajú a potravinami zásobujú partizánske jednotky pôsobiace v okolitých horách pohoria Vtáčnik. Na základe týchto informácií naplánoval štáb jednotky EDELWEISS prepad obcí Kľak a Ostrý Grúň. Spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd a jednotkou Heimatschutzu zaútočili na obce Ostrý Grúň a Kľak.
Príslušníci protipartizánskej jednotky Edelweiss na čele s jej veliteľom Jozefom Nižňanským operovali hlavne na strednom a západnom Slovensku. Počas svojej existencie jednotka podnikla asi 50 protipartizánskych akcií, pričom zabila asi 300 a zajala vyše 600 partizánov a civilistov.
Jediným úmyslom bolo zničiť obce a tým obmedziť akúkoľvek pomoc partizánom. Toto mala byť pomsta obyvateľom Kľaku a Ostrého Grúňa za pomoc partizánskej jednotke kpt. Nálepku a ostatným partizánskym skupinám.
Štáby partizánskych jednotiek sa o plánovanom prepade obcí dozvedeli v sobotu večer 20. januára . Pre krátkosť času nedokázali urobiť všetky opatrenia, aby neohrozili obyvateľov. Ústupom do hôr sa rozhodli nepostaviť sa na odpor početnej a dobre vyzbrojenej presile a tým vystaviť obyvateľov obcí nebezpečenstvu. Nemeckí vojaci vyzbrojený samohybnými delami a obrnenými vozidlami najprv prepadli Ostrý Grúň , kde alkoholom opojená banda vrahov surovo zavraždila 64 nevinných osôb.
Po krvavej masakre v Ostrom Grúni vtrhli do spodnej časti Kľaku a následne v domoch Jána Kotrlu , Štefana Zúbeka , Jozefa Adamova , Martina Bistu a v ďalších zavraždili 84 obyvateľov, prevažne ženy , deti a starcov. Jediný kto prežil bol Jozef Adamov.
V hornom Kľaku sa beštiálny vrahovia rozhodli už nestrieľať ľudí v domoch , preto občanov vyháňali z domov a sústredili ich pri miestnej kaplnke. V treskúcej zime, pred hlavňami nabitých guľometov čakali na svoju smrť. Pred očami detí, žien a starcov mučili raneného partizána , ktorého našli v jednom z domov.
Rezali mu chodidlá , postupne odrezali uši , nos a jazyk a nakoniec ho hodili do horiaceho domu Martina Hudečeka. Ďalších dvoch partizánov surovo zastrelili. V dave nariekajúcich ľudí čakajúcich na svoju popravu ženy túlili k sebe svoje deti, v hroznom očakávaní niektoré omdlievali.
Na verejnú popravu čakal aj miestny farár Rudolf Klucha s rodinou. Ten si vyžiadal od veliteľa chvíľu času na posledné požehnanie . Tento akt prerušil príchod motospojky , ktorá doručila veliteľom trestnej výpravy telegram. Po prevzatí a prečítaní telegramu fašisti upustili od ďalšieho vraždenia a obmedzili sa len na vyplienenie a vypálenie Kľaku.
Obyvateľov následne násilne evakuovali. Obec bola úplne vypálená. Zhorelo 132 domov a hospodárskych stavieb, 84 občanov bolo jednotkami SS , členmi protipartizánskej jednotky Edelweiss , a jednotky Heimatschtzu zavraždených. Celkove vystrieľali 16 rodín. Medzi zavraždenými bolo 16 žien, 18 mužov nad 50 rokov, 5 starcov nad 60 rokov a až 36 detí. Najmladšími obeťami sa stali troj a päťmesačné dojčatá.
Spôsobom vykonania sa jednalo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na civilnom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny na Slovensku.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
